Biskupský úrad západný dištrikt ECAV na Slovensku - evanjelická cirkev

Dištriktuálny deň Západného dištriktu ECAV na Slovensku

V malebnom prostredí kopaničiarskeho regiónu na zrúcaninách hradu Branč, v organizačnom zastrešení Západného dištriktu ECAV na Slovensku, Myjavského seniorátu a CZ Sobotište, sa 5. júla 2017 uskutočnil opäť po roku Dištriktuálny deň ZD ECAV na Slovensku so spomienkou na našich vierozvestcov Cyrila a Metoda, Majstra Jána Husa, evanjelických martýrov i reformačného jubilea. Zavítali naň stovky evanjelických kresťanov z blízkeho okolia i zo vzdialenejších cirkevných zborov dištriktu.
Po úvodnom srdečnom privítaní predsedníctvom domáceho CZ Sobotište služby Božie začal predspevom „Najsvätejší“ brat biskup Milan Krivda. V úvodnej liturgii poslúžil domáci  farár Rastislav Hvožďara, konsenior Peter Švehla a senior Myjavského seniorátu Miroslav Hvožďara. Následne zaznel úryvok z básne Proglas, ktorý precítene predniesol herec a recitátor  Juraj Sarvaš. Konsenior Považského seniorátu Ján Ochodnický po príležitostnej piesni 267 zaspieval evanjelium, po ktorom nasledovalo spoločné vyznanie Všeobecnej viery kresťanskej a vystúpenie Detskej hudobnej skupiny z CZ ECAV Sása. Potom sa všetky deti odobrali na priestor vyhradený pre detskú besiedku, ktorú viedli farárski manželia Ján a Lívia Lichancovci.

Kazateľom slova Božieho bol Juraj Bálint, zborový farár v CZ Nadlak zo Slovenského evanjelického luteránskeho seniorátu v Rumunsku. V svojej kázni na slová z Prvého listu apoštola Pavla Korintským 2,2-5 po zmienke o Cyrilovi a Metodovi a Majstrovi Jánovi Husovi i Dr. Martinovi Lutherovi sa zameral hlavne na vykreslenie obrazu evanjelikov, ktorí žijú mimo hraníc Slovenska, na Dolnej zemi. A to v kontexte pripomienky, že 5. júl je aj Deň zahraničných Slovákov. Najprv zaspomínal na tých, ktorí opustili regióny evanjelického Slovenska pred 250-300 rokmi zdôrazniac, že „sú to osoby, ktoré sú nám dané ako dar Boží, ako svetlo, ktoré by nás napomínalo a sprevádzalo, ako dôkaz slova Božieho vštepené do sŕdc“. Boli to jednoduchí naši bratia a sestry, ktorí opustili Slovensko, aby si zachránili svoje vierovyznanie. V cudzine si našli miesta pre život, kde ho uznali. Poukázal na to, že vedeli nasledovné: dokiaľ si  zachovajú vieru, zvyky, obyčaje, materinskú reč, budú mať svoju identitu. Tranoscius (spevník) bol pre nich drahocenným prameňom duchovného života. Pripomenul farárov a učiteľov zo Slovenska, že prichádzali „nie s vyberanými slovami, ani s nijakou inou ľudskou koncepciou, ale prinášali svedectvo o Bohu -  nevedieť nič iné, len Ježiša Krista, toho ukrižovaného“. Kázeň vyústila do zamyslenia sa kazateľa nad tým, „aký význam mali tí, ktorých si tu dnes pripomíname. Tí, ktorí niečo urobili pre nás, pre svoju budúcnosť“. Upriamil pozornosť poslucháčov na to, že: „Našim vierozvestcom Cyrilovi a Metodovi, nášmu Husovi, nášmu Lutherovi, našim rodičom máme ďakovať za ich vzácny dar vierovyznania a spoznania cesty pravdy.“ Preto sa vo svojej kázni snažil toto pripomenúť, lebo: „to všetko sme si odniesli z tohto miesta, z pravlasti našich predkov, z územia Slovenska.“ Neobišiel ani tohoročné päťsté výročie reformácie a vyjadril vďaku za všetkých, ktorí nám darovali tento náš protestantský spôsob života.
Pokázňovú časť služieb Božích spestrili svojím interpretačným umením spevokol Efata z CZ Ostrá Lúka a hudobná skupina Switch On z CZ Vrbovce, ktorá svojím hudobným doprovodom viedla spev na službách Božích a potom svojími piesňami robila predel medzi príhovormi hostí.

Ako prvý sa zhromaždeniu prihovoril biskup Reformovanej kresťanskej cirkvi na Slovensku László Fazekas. Vo svojom príhovore okrem 500. výročia reformácie spomenul aj synodu v Debrecíne, ktorá pred 450 rokmi prijala druhé helvétske vierovyznanie ako vierovyznanie Reformovanej cirkvi. Dal do pozornosti otázku, prečo je dôležité pripomínať si minulé udalosti. „Preto, lebo minulosť a jej udalosti, život, viera, radosti a starosti vtedy žijúcich ľudí, znamenajú pre nás koreň, dedičstvo, na ktorom aj my môžeme stavať svoj život. Dôležité je znova a znova si ujasniť, kým sme a čo je našou úlohou v tomto svete. Musíme sa vrátiť k svojim koreňom, aby sme neboli nezakorenenými. Pre každého z nás je spomínanie dôležité preto, lebo v prvom rade našu pozornosť upriamuje na veľký dar ľudského života, na Božie slovo. Solúnski bratia priniesli Slovanom Božie slovo a reformátori našli prameň života taktiež v Božom slove.“ Poukázal na aktuálny problém prítomnosti, že rodiny sa rozpadávajú, veľa detí vyrastá bez otca alebo bez matky. „Chceli by nám vnútiť gender ideológiu, aby každý sám mohol rozhodnúť o svojej pohlavnej orientácii, aby rodičia neboli otcami a matkami, ale rodičom č. 1 a rodičom č. 2.“ Zdôraznil, že musíme opäť postaviť svoj život na Božom slove, musíme nájsť prameň života v Ježišovi Kristovi.

Ako ďalší predniesol svoj príhovor generálny duchovný Ozbrojených síl a ozbrojených zborov SR plk. Marian Bodolló. V súvislosti s Cyrilom a Metodom poukázal na fakt, že svojou silnou osobnou zaangažovanosťou sa s Božou pomocou pričinili o to, aby staroslovienčina bola popri latinčine, gréčtine a hebrejčine štvrtým liturgickým jazykom. Zdôraznil však, že nemožno len spomínať. Vychádzajúc z odkazu Písma svätého, ktoré vierozvestcovia priniesli, apeloval na základe slov z knihy proroka Jóela 3,1-2 na mužov, otcov, bratov: „Pochopili ste, že vlastne dnešné slovo je smerované k vám? Na vás, ako na mužov viery a odhodlania, sa dnes k vám obraciam. Tak, ako Všemohúci pomáhal svojim synom v minulosti - Cyrilovi a Metodovi, Majstrovi Jánovi Husovi, Martinovi Lutherovi, Štefánikovi, štúrovcom a iným, rovnako chce a pomáha dnes aj nám, mužom. Spolu znášame ten istý údel človečenstva, že v pote tváre budeme dorábať chlieb. Ani bez problémov a ťažkostí nikdy nebudeme. No je viac ako isté, že všetky naše trápenia nikdy nebudú také veľké, ako Sila, ktorá stojí za nami. Bratia! Máme teda pred sebou ešte stále kus života a v ňom celkom dobré dni k tomu, aby sme s nebeským Otcom vykonali veľké veci.“

Napokon sa účastníkom Dištriktuálneho dňa ZD prihovoril predseda Bratislavského samosprávneho kraja Pavol Frešo, ktorý sa najprv podelil o svoj najsilnejší zážitok z tohto podujatia. Bola to židovská pieseň v podaní spevokolu z Ostrej Lúky. Podľa neho to bol živý prejav ekumény, živý prejav tolerancie a obrovská nádej, že keď takto pôjdu ďalšie generácie, nemá nijakú obavu ani o našu vieru, ale ani o našu krajinu. Vyslovil povzbudenie pre všetkých na cestu domov, keď možno budú stretávať ľudí, ktorí pochybujú, ktorí dokonca tvoria nenávistné komentáre, robia rozbroje medzi kresťanmi, robia rozbroje medzi ľuďmi, stále majú nejaký problém, aby im povedali o tomto zážitku, že dá sa žiť aj ináč, dá sa žiť v tolerancii. „Nielen slovami, ale aj skutkami tak, ako sme to tu dnes všetci spolu zažili.“ Vyslovil tiež prianie k opätovnému stretnutiu v zdraví o rok.

Nasledovala záverečná liturgia. Vykonal ju brat farár Juraj Bálint, sestra seniorka Považského seniorátu Eva Juríková a brat biskup Milan Krivda, ktorý udelil Áronovské požehnanie.

Po mohutnom speve hymny Hrad prepevný brat biskup Krivda poďakoval všetkým účinkujúcim ako aj domácim viery, že prispeli k zdarnému priebehu tohoročného Dištriktuálneho dňa, ktorý na jeho výzvu ukončilo položenie pietneho venca k pomníku evanjelických a reformovaných martýrov, väznených na hrade v čase násilnej rekatolizácie v 17. storočí.

Trojjedinému Pánu Bohu patrí vďaka za požehnané, duchovne veľmi obohacujúce chvíle na Branči, počas ktorých mal každý účastník jedinečnú možnosť povzbudiť sa v našej  kresťansko-evanjelickej viere, založenej na Písme svätom. 

 

Text: Roman Sarvaš  námestný farár z CZ ECAV Babiná
Foto: Martina Krivdová  tajomníčka VM ZD ECAV  
 

 


 


218850

22.10.2017
Úvodná stránka