Prechod na navigáciu vodorovná

Špecifiká pomáhajúcich rozhovorov s ľuďmi v záťažových situáciách

Špecifiká pomáhajúcich rozhovorov s ľuďmi v záťažových situáciáchVytlačiť
 

 

V dňoch 11. – 13. januára 2018 sa vďaka finančnej podpore z Evanjelickej cirkvi stredného Nemecka (Evangelische Kirche in Mitteldeutschland, EKM) a Fondu vzdelávania ECAV na Slovensku konal vo Veľkom Slavkove v poradí už druhý blok Vzdelávacieho programu ZD ECAV na Slovensku 2017 – 2018 pre farárov a farárky v činnej službe s názvom „Špecifiká pomáhajúcich rozhovorov s ľuďmi v záťažových situáciách“. 

Podobne, ako počas prvého bloku, ktorý sa konal v Modre v polovici novembra minulého roka, aj počas týchto dní mohli účastníci vzdelávania pomenovať konkrétne špecifiká rozhovorov a formou diskusií, simulácií, či rolových aktivít spoznávať konkrétne nástroje či postupy vedenia špecifických foriem rozhovorov. Venovali sa konkrétnym typom rozhovorov podľa toho, koho očakávania, či potreby majú byť počas rozhovoru naplnené (dohľad, presviedčanie, motivovanie, vyjednávanie, vzdelávanie, poradenstvo, terapia, sprevádzanie), s prihliadnutím na motivačný rozhovor a jeho fázy. Pracovať s motiváciou pritom znamená pracovať s dôvodmi, s odpoveďami na otázky „Prečo?“. Odpovede na ne totiž ponúkajú človeku vnútorný dôvod, benefit alebo mu pomáhajú nájsť benefit iného človeka. Formulovanie dôvodov na otázku „Prečo?“, respektíve „Prečo áno?“ tak vedie slobodnému rozhodnutiu, k slobode voľby. A sloboda je tým väčšia, čím je otázka otvorenejšia.

Významné miesto v rozhovore (a nie len motivačnom) teda zaberá práca s otázkami, a to najmä vtedy, ak partner rozhovoru primerane nespolupracuje či o sebe dostatočne nehovorí. Schopnosť položiť otázku je často považovaná za majstrovstvo vo vedení rozhovoru. Vhodne a správne formulovaná otázka totiž dokáže rozhovor nie len otvoriť, ale aj viesť človeka k tomu, aby premýšľal a o svojom vnútornom prežívaní rozprával. Na základe toho možno povedať, že dobrá otázka vyvoláva mlčanie. Je možné, že partnera rozhovoru môže dokonca vyviesť z rovnováhy. Z tohto dôvodu na ňu nie je možné odpovedať. Je potrebné sa nad ňou i nad jej odpoveďou zamyslieť. V takomto kontexte je možné rozlíšiť uzavreté a otvorené otázky. Uzavreté otázky priestor pre ďalší rozhovor často nevytvárajú. Odpovede na ne sú stručné a vecné. Často veci iba spresňujú, no nevysvetľujú. Otvorené otázky naopak povzbudzujú človeka k rozhovoru, k premýšľaniu. Odkrývajú jeho vnútorné pocity i prežívanie. Ponúkajú priestor pre názory, postoje, rozprávanie o sebe. Rozhovor pritom možno viesť nie len s tým, kto rozpráva málo a je potrebné ho k rozhovoru formou otvorených otázok motivovať, či podporovať ho v ňom, ale aj s tým, kto rozpráva veľa. Tu je namieste, aby bol rozhovor jasne štruktúrovaný. Platí zásada: s tým, kto veľa hovorí, veľa hovoriť (jasne štrukturovať rozhovor) a tomu, čo hovorí málo, poskytnúť priestor mlčaním, tichom.

Avšak na to, aby sa  obe strany pri rozhovore cítili v bezpečí a „v kontakte“ je medzi partnermi rozhovoru potrebný kontrakt. Ten je súčasťou vzťahu medzi partnermi rozhovoru, špecifickou formou dohody (písomnou alebo ústnou). Jeho súčasťou sú konkrétne pragmatické veci (termíny stretnutí, ich frekvencia a dĺžka, forma úloh), ale aj formulovanie reálne dosiahnuteľných cieľov, ku ktorým by mali rozhovory dospieť, etické zásady, či možnosti pre ukončenie. Mal by teda špecifikovať kto sú zmluvné strany, čo spolu budú robiť, ako dlho to bude trvať a aký bude cieľ či výsledok tohto procesu. Uvedený kontrakt je nevyhnutný pre to, aby partnera rozhovoru aktivizoval ku konaniu, aby pre toto konanie našiel vlastné vnútorné dôvody a aby bol následne schopný na seba prebrať aj všetky záväzky.  

Poslednou z tém, ktorej bol počas druhého bloku vzdelávania venovaný výrazný priestor je sprevádzanie. Sprevádzanie je možno povedať kráčanie s človekom, ktorý to potrebuje (resp. pol kroka za ním, aby nebola vopred určovaná jeho cesta) dovtedy, kým nie je schopný kráčať sám. Sprevádzanie pritom nie je ťažké z technického, ale z emocionálneho hľadiska. A hoci termín sprevádzanie je omnoho širší a zahŕňa všetky oblasti života človeka, v posledných blokoch tohto vzdelávania bol zameraný najmä na sprevádzanie zomierajúcich a osobné skúsenosti z pastorálnej služby. V súvislosti s tým je preto opäť potrebné vyzdvihnúť, akú dôležitú úlohu zohrávajú vzdelávania farárov a farárok v činnej službe v tejto oblasti a oceniť všetkých tých, ktorí túto potrebu vzdelávania vnímajú a napĺňajú.

 

 

Mgr. Erika Valková-Krišťáková, PhD.

    

 

 


 
 


355140

22.1.2019
Úvodná stránka