Nebudem tajiť, že na Misijný víkend Západného dištriktu v Piešťanoch som prichádzal namrzený. Veci sa začali komplikovať finančne, viacerí zaregistrovaní sa odhlásili, hlavne kvôli chorobám, nepodarilo sa nám zabezpečiť všetkých prednášajúcich tak, ako sme plánovali, do poslednej chvíle je človek v napätí, ako to dopadne…
Keď tak položíte na jednu misku váh všetko úsilie, financie, čas a stresy a na druhú prínos, ktorý očakávate, neraz sme sa pýtali medzi sebou, či to má význam.
Tento rok bolo zvlášť cítiť opatrnosť v prihlasovaní na ubytovanie, lebo proste všade sa šetrí, všetko je drahšie a najmä viacpočetné rodiny si oveľa starostlivejšie rozmyslia, či to nie je príliš veľká záťaž na ich rozpočet.
Ubytovaných bolo síce menej, ale na programe bolo plno ako po iné roky. Zvlášť silný bol sobotný večer. Piesne, slovo, svedectvá – mohli sme zreteľne vnímať, ako Boží Duch koná svojou mocou.
Pre mňa osobne bola výnimočná chvíľa spoločných modlitieb. Akoby sa pootvorilo stavidlo na rieke a prúd živej vody vyvieral z vnútra mnohých, jedna modlitba za druhou. V istom momente zaznela modlitba, pri ktorej sme ani nedýchali. Nebola o prejave, ale o vrúcnosti. Dozvedeli sme sa, že to bola prvá modlitba tej sestry na verejnosti, že sa takto odvážila prvýkrát. Potom ešte prišla za mnou s tým, že by chcela, aby všetci z jej rodiny sa modlili spolu s ňou. Tak sme si sadli do malého krúžku a pokračovali v modlitbách. Krásny, hlboko prežitý moment.
Vedel som od tejto sestry, že ešte minulý rok sa Boh dotkol jej srdca na tejto konferencii a mohli sme vidieť, že to pokračuje a prináša ovocie.
Nakoniec celá konferencia bola pekná a požehnaná. Tak sme si povedali v prípravnom tíme, že to stálo za to. Že to bola dobrá investícia. Prichádzal som namrzený a odchádzal natešený, naplnený radosťou a vďačnosťou za Božie konanie medzi nami. V tej chvíli zabudnete na všetky peripetie, ktoré ste museli absolvovať, a nepýtate sa, či to bude aj na budúci rok, ale ako zariadiť, aby to bolo.
Keď Pán Ježiš hovoril svojim učeníkom, že budú pokrstení Duchom Svätým, spýtali sa ho, či v tomto čase obnoví kráľovstvo pre Izrael. On im odpovedal: Nie je vašou vecou poznať časy a príhodné chvíle, ktoré Otec určil svojou mocou, ale prijmite moc Ducha Svätého, ktorý zostúpi na vás, a budete mi svedkami aj v Jeruzaleme, aj po celom Judsku, aj v Samárii a až do posledných končín zeme. (Sk 1,7–8)
Učeníci uvažovali skôr o politickom kráľovstve pre Izrael, ale Pán Ježiš Kristus im otvoril celý svet – od Jeruzalema, cez Judsko, Samáriu až do posledných končín zeme.
Oni mysleli na svoju maličkú vlasť, Pán Ježiš im dal celý svet.
Takí sme my, jeho nasledovníci, aj dnes. Uvažujeme a trápime sa vo svojom maličkom, do seba zahľadenom svete, a On nám cez svojho Ducha otvorí celý svet. Chcem povedať, že to, ako On koná, ďaleko, ďaleko prevýši naše očakávania, keď sa spoľahneme na Neho.
Tak s touto vierou chceme vstupovať aj do ďalšej našej služby s očakávaním na konanie Božieho Ducha, lebo tam, kde sa odohráva zázrak narodenia nového života v Pánovi Ježišovi Kristovi, to je to najviac. Pre to žiadna námaha, ani investícia či obeť nie je márna.
Ján Hroboň, biskup ZD ECAV
(Článok uverejnený v časopise Evanj. Posol – 4.11.2025)
by